Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
Korunovácie či uvedenia do dôležitých vládnych úradov sú chvíle slávy naplnené gratuláciami a želaniami úspechov. Aj Ježiš prežil takú chvíľu, keď bol korunovaný za kráľa. Konala sa však na Veľký piatok. V ten deň bol Kristus na Golgote vyzdvihnutý nad celý svet po tom, ako prešiel, „ kráľovskou“ cestou Kalvárie na trón, ktorým bol kríž. Korunovácia bola pre Ježiša chvíľou spätne poukazujúcou na celý jeho život, v ktorom nikdy nehľadal svoju vôľu, ale len vôľu svojho Otca. Lebo pravda nie je na prvom mieste vedieť filozofovať, správne logicky myslieť či hlásať veľké rozumové idey. Pravda je posolstvo, ktoré svojím životom priniesol Ježiš. Pravdivo človek žije, keď ponúka svoj život, aby bol svet lepší, aby si boli ľudia bližší, aby bolo medzi nimi viac priateľstva a lásky.